reklama

10+1=0

v lietadle je mi trochu smutno a rozmýšľam, aké by to bolo, keby sme išli spolu, Angela a ja, hoci som s babou nikdy necestoval, ale po pár pivách to rozchodím a pecka do hlavy, keď vychádzam z letiska v Bangkoku, to teplo a vlhkosť vzduchu, ktorej sa prispôsobia len tvoje potné žľazy, nikdy nie hlava, a potíš sa od rána do večera, takže sprcha má len akýsi rituálny charakter, presne ako tvoje putovanie,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

na ktorom stretávam množstvo skvelých ľudí, vrátane Júlie, Rusky dva roky žijúcej v Manile, s ktorou si spolu berieme izbu, keďže v ten deň nie je nič voľné široko ďaleko od Khao San Road, tej špinavej tepny celého back-packerského sveta, a ty si myslíš, že musí každú chvíľu prasknúť, ale je to len ilúzia, ako všetky tie fake handry, CD´s, zlato, kurvy, študentské karty a diplomy, celý tento fake world ťa jednoducho dostane, chceš si to všetko zapamätať na večnosť, celý nadržaný na pussy show, ktorá sa však na druhý deň po mojom prílete nekoná, nakoľko je Budha Day, najväčší sviatok krajiny, keď je v uliciach plno oranžových mníchov a bielych mníšiek, voľný vstup do chrámov a ja len gúľam oči v kráľovskom paláci, ktorý by u nás doma už sedemdesiatykrát vykradli, ale nie tu, kde nenájdeš človeka, čo by povedal niečo zlé na kráľa a jeho starú, čiže sa cítiš trápne, lebo celé to nie je o názore, ale o úcte, takže cvakám spúšťou, aj keď viem, že úplne zbytočne, zbytočne čakám na môjho chlapíka s thuk-thukom, pravdepodobne znechuteného mojím postojom k jeho biznisu, keď v chrámoch trávim priemerne desať minút a v zlatníctvach a konfekčných obchodoch, kam ma párkrát nahnal, sa otočím za dvanásť sekúnd, ani peniaze odo mňa nechcel, pán boh zaplať, pomyslím si a hútam, koľko ich ešte bude, ktorí sa ma pokúsia ojebať a komu sa to aj podarí,

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

v tú noc, kde špinavý prúd rieky ľudských tiel na smradľavých mopedoch tečie svojím tempom a ty sa chceš naučiť v ňom plávať, takže uhýbaš a staviaš sa do cesty, usmievaš sa na taxikárov, pokojne si dáš spring rolls rovno na ulici a vzadu z dvora na teba pozerá čierna mačka, namojdušu, aj tá má šikmé oči, čakám, kedy sa ma opýta, či nekúpim jej malé mačence, samo, že za prefektnú cenu, a všetci na teba pozerajú a všetci sa na teba smejú a nevieš čo to znamená, poviem ti, trvá to nejaký čas prísť na to, že to neznamená nič, ale úplne nič, kráčaš ďalej, pritom nevieš kam, ale vďačný za ten pohľad na život, ktorý sa tu nazýva úsmev, nie rehot, nie úškľabok, ale úsmev, hoc aj ten Akha ženy ponúkajúcej mi rôzne čačky-mačky, ktorá mala vybité predné zuby, pretože to jej kmeňový mačovia považujú za niečo estetické ak nie priam príťažlivé, presne tak, ako toto mesto, lebo keď sa povie Bangkok, to v ušiach muža znie ako Brezový háj, ale obvešaný neónom, či ako Paríž, taký Paríž, v ktorom sa dohovoríš a nie si tam len chmuľo spod Tatier, ale aj napriek príťažlivosti tejto zablatenej perly Indočíny o druhej ráno som celý unavený zo všetkého toho dohadovania sa s taxikármi, z opitých yankees a heineken jugend,

SkryťVypnúť reklamu
reklama

na druhý deň si dám obed v reštike penziónu, kde spím, majú tu Dí Velt aj Tajmsi, ale zabudnem na celý okolitý svet, keď zachytím, ako čašníčka položí ľadovú kávu a ovocný šalát na ten malý oltárik, ktorý je pred každou chalupou, vyzerá to ako náš betlehem, k tomu zapáli sviečku, spojí ruky v krátkej modlitbe a keď sa jej na to pri platení opýtam, kockato mi vysvetľuje, že to je niečo, čo nemôžem pochopiť a ich to robí šťastnými ľudmi, ďalší signál, aby som z tohoto šialeného Bangoku vypadol, niekam na juh, preč od hluku, smogu, motoriek a ružových Nemcov so svojími pätnásťročnými milenkami, takže chtiac-nechtiac zaplatím 500 bahtov za bus do provincie Krabi a neviem, či som preplatil, alebo dostal dobrú cenu, ako mi tvrdil ten nervózny hnedý škriatok v cestovke, ale po pol hodine cesty sa už nad tým nezamýšľam, lebo good deal je už len v tom, že je to nočák, a nikto netuší ako funguje logistika týchto home made cestoviek, trikrát meníme autobus, strácame prehľad o batožine, čase a mieste, strácame pár pasažierov, potom o štvrtej ráno v Chumphone niektorí presadajú na loď na Koh Phan Ngan, keďže túto noc tam je Fullmoon party, a ja len túžim prasnúť sa do mora, ale musím ešte počkať, dávam sa do reči s anglánkou menom Jane a keď sa jej pozriem na nohy, vidím, že je to Židovka, keď je pozriem do očí, len zakloním hlavu a poviem no worries na jej prosbu, mrknúť sa jej na batožinu, pokým bude na wécku, to všetko stačí, aby sme prekecali zvyšok cesty do Krabi, odtiaľ spolu s Kanaďankou Danou a jej frajerom Gusom, ktorých nasledujúce dva týždne stretnem ešte dvakrát, vždy na úplne inom konci krajiny, plus ďalších 12 dobrodruhov na jednom člne, v momente všetci mokrí,

SkryťVypnúť reklamu
reklama

zakotvujeme na Railey Beach, a po dvoch pokusoch má Diamond resort pre nás s Jane voľnú chatku s dvojposteľou, nad čím sa moja pommie girl príliš nezamýšľa, plánujeme, čo robiť, a tie vysoké vápencové falusy trčiace z mora sú čistá krása, urážka a výzva zároveň, takže si požičiavame lezeckú výstroj a inštruktora na pol dňa, inštruktora, ktorý vyzerá ako zmenšenina Boba Marleyho a lezie ako Gaston Rébuffat, ničí nás a vždy keď niekto dosiahne vrchol, chlap nepovolí lano, pokým sa ten hore dostatočne nepokochá výhľadom, potom zvyšok dňa len sedíme na terase, popíjame pivo, piatykrát sledujem The Beach a napriek tým konským dávkam klišé dopozerám do konca, niekoľko ďalších filmov s úplne pomýlenými a preto fest zábavnými titulkami, ale sere sa počasie, prší, Jane navrhuje bazén, ja more a vyskúšame oboje, večer sa chcem mazliť, ale po chvíli ma zastaví, tak spokojne zaspím a na druhý deň sa dozviem, že to na ňu urobilo dojem, nejaký chalan s Izraela by sa nikdy nedal zastaviť a ja by som sa dala dotlačiť k niečomu, čo nechcem, hovorí, mne napadne replika z Tarantina a opýtam sa, čo v nej v tej chvíli prevažovalo, ľútosť alebo radosť, a nakoľko sme ten film pozerali spolu, tak trochu oboje, odpovie,

SkryťVypnúť reklamu
reklama

druhú noc na všetko zabúda a nechá ma pokračovať, ja v tej chvíli myslím na to, že si len niečo dokazujem a nikoho nezrádzam, hráme najdlhšiu predohru v juhovýchodnej Ázii, všade nočný hluk trópov a Jane ma vedie, kormidluje tie dve telá na vlnách niekam k pólu, samozrejme južnému, teplému, bože horúcemu pólu, a keď dychtivo zapichnem vlajku, v jej očiach nevidím nič a nikoho, len priepasť vesmíru, v ktorej som práve niekoho s t r e t o l a s t r a t i l, no neprichádza žiaden pocit viny, a vôbec nie preto, že ona robí to isté a hovorí o svojom priateľovi a jej dnešnom najrýchlejšom orgazme vôbec, okamžite si spomeniem na nejakú blbú štatistiku, ktorá hovorí, že polovica žien na ostrovoch pravidelne predstiera orgazmus, ďalší dôvod si to zopakovať a dozvedieť sa, že som bol jej desiaty a prvý neobrezaný, sledujem ventilátor nad nami, zatiaľ čo sa ona sprchuje a čakám, že sa odtrhne od stropu a odsekne mi hlavu, pretože dvakrát zopakovaná otázka, či som mal ochranu, ma dosť vytočí, ale potom sa dozviem, že už má jeden potrat za sebou a skôr ako zaspíme, v kúpelni zašliapnem švába, pozriem sa do oroseného zrkadla a prstom naň napíšem: nada.

Paľo SIBYLA

Paľo SIBYLA

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Vyrastal v Hriňovej, žije v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená(my) life /zo života motýľov/coffee stories /poviedky?/müsli /krátke zamüslenia/

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu