reklama

Vykladač

Na pravej ruke som žongloval s cestom na pizzu, krútil som ho frajersky nad hlavou. Zatiaľ čo hostia znudene sledovali tú kulinársku šou, tam hore sa diali veci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Melita Gwerkova: Medzi svetlom a tmou I.
Melita Gwerkova: Medzi svetlom a tmou I. (zdroj: www.dieladielka.sk)

Cesto pred upečením, celkom bez príloh. Obklopené oblakom múky, rotovalo v priestore. Na jeho povrchu nič. Žiadne paradajky, žiaden syr. Len púšť bez jedinej oázy.
Po púšti prechádza karavána. Nie, je to slávnostný sprievod, keďže cestu lemujú davy nadšených ľudí, s očami uprenými na muža uprostred. Nesie sa vznešene na oslovi, tak trochu vystrašene pozoruje okolie.
Na moje prekvapenie zisťujem, že ten muž som ja. Horúce slnko nad hlavou krúti sa na oblohe neľudskou rýchlosťou. V ušiach mi znie hudba z akéhosi muzikálu, farby odevov okolostojacich sa menia z minúty na minútu.
- Kam ideš, človek? – aj v tom hluku počujem zreteľne nehlasnú otázku ženy s pohárom vody v ruke. Neviem, čo povedať.
- Pridám hlas, alebo je to v poriadku? – zakričí na mňa chalan sediaci za mixážnym pultom na okraji davu. Mám málinko problémy udržať sa v sedle vzpriamene. Nie je to v poriadku, ale čuším.
- A čo svetlo? Stlmíme trošku? – robí si ďalej starosti, ale jeho hlas zaniká v čase.
Rozmýšľam, čo tam vlastne robím, kto som, keď v tom zviera pod mojím zadkom zakopne o polohrubú dunu. Nakloním sa dopredu, len tak-tak nevypadnem zo sedla. Na nose mi pristanú slnečné okuliare, ktoré mi dovtedy korunovali hlavu. Pútnici naokolo zrazu lietajú okolo mňa nadzvukovou rýchlosťou. Pridá aj slnko, pridá aj osol a mne sa urobí špatne. Okamžite si zložím okuliare a všetko je zase v normále, klíďo píďo cupitáme ďalej.
V tom sa však priamo predo mnou objaví celkom nahý muž. Zodvihne od tela pravú ruku, z ktorej mi čumí do tváre hlaveň pištole neznámeho kalibru. Zaznie výstrel. Ucítim bolesť v pravom ramene. Niekto ma zachytí pri páde na zem.
Slnko spomalí. Zastaví sa. Zhasne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je už vidno, keď sa prebudím. Pri vstávaní z postele ucítim bolesť v pravom ramene, v ústach mám sucho ako po opici.
Pri raňajkách rekapitulujem v hlave zvláštny sen a medzi plátkami syra a paradajok hľadám jeho skryté významy.
Trvá mi to celý deň kým pochopím, že na toto sám nestačím, že potrebujem odborníka. Listujem v zlatých stránkach internetu, pýtam sa googlu na vykladanie snov. Len 594 odkazov.
- Mojenko, sny tu nedržíme. Minulosť, budúcnosť, o tom niečo viem. Ale sny? - čuduje sa šesťdesiatročná vedma so silným make-upom. Keď sa začne prehrabávať vo svojej útlej knižnici, či tam náhodou neobjaví nejaký snár, zodvihnem sa a idem preč.
- Kam sa ponáhľaš, čakaj! Bude to dvesto korún, - kričí za mnou.
- Vyzeráte utrápene, mladý muž, - osloví ma na zastávke pánko v rokoch, ktorý namiesto toaletnej vody používa svätenú. V prvom momente sa chcem zahrať na opitého anglického turistu, ale nakoniec mu všetko vyklopím. Načúva pozorne farárko, kýva hlavou s pochopením a nakoniec sa ma len opýta:
- Či nie je božou vecou vykladanie snov?
Ešte mi vysvetlí, že tak to stojí v biblii a jednu vo vreckovom formáte mi nechá na pamiatku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pár hodín pred polnocou skončím v bare. Unavený, zúfalý, bez zrozumiteľného výkladu môjho sna. Hladný, smädný, bez práce aj bez ženy. Dám sa do reči s barmanom. Zaujímavý človek. Má za sebou štyri semestre psychológie, účasť na majstrovstvách sveta v džude, dve manželstvá, otravu krvi, keď si sám vytetoval meno tretej na zápästie, dvanásťhodinovú šichtu a pred sebou jeden fernet na môj účet.
Porozprávam mu svoj sen aj neúspešnú púť za jeho významom.
- V prvom rade, kamoš, prestaň piť kafčo pred spaním, - dáva mi hneď barman radu skúseného.
- Ako... , ako si na to prišiel? – pýtam sa prekvapene.
- Prečo myslíš sa slnko v tvojom sne krútilo jak na kolotoči a ľudia lietali vzduchom jak hajlanderi? Hm? Tiež som zvykol dať jedného turka na dobrú noc. Do rána som potom jazdil ef jednotku a budil som sa unavený jak pes. Skončil som s tým skôr, ako by som rozbil monopost aj seba.
Tie štyri semestre psychológie mu zdá sa boli užitočné. Pýtam sa ďalej.
- Chcela vedieť kam ideš, - je jeho reakcia na zvláštnu otázku ženy s pohárom.
- Myslíš? Len to? A prečo to honosné oslovenie človek? – nedá mi.
- Čože? Si predsa človek, ne?
- Zatiaľ áno, - poviem po krátkom zamyslení. - Ale keď ma tu necháš piť do rána, môže sa to zmeniť. A kto to bol, kto ma chytil, keď som padal postrelený?
- To já neviem. Záleží na tom? Vieš, ako sa hovorí: Keď niečo chceš, celý vesmír sa spojí a ty to dokážeš. A keď svet chce, aby si padol na držku, tiež sa ti to podarí.
Odpijem si sklamaný z pohára, hľadím na dno. Čakal som viac, priznám sa.
- Počuj, mladý, ešte niečo. Podľa mňa, ty si ten chlapík žonglujúci s pizzou. Si aj tá púšť. Si dídžej a si aj zástup ľudí.
- Aj tá žena som?
- K tomu sa nevyjadrujem. My sme slušný podnik. Ale určite budeš aj ten chlapík na oslovi. Ba dokonca si myslím, že i ten s pištoľou, ten, ktorý po tebe strieľal, si ty.
Sklamanie ihneď pominie. Zamýšľam sa nad jeho slovami.
- A aby som bol úprimný, podľa mňa si aj ten osol. – zakončí reč barman. – Prečo hľadáš niekoho, nech ti vyloží sen, miesto toho, aby ti ktosi vysvetlil život?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom zoberiem ešte jednu rundu a vrátim sa domov.

Paľo SIBYLA

Paľo SIBYLA

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Vyrastal v Hriňovej, žije v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená(my) life /zo života motýľov/coffee stories /poviedky?/müsli /krátke zamüslenia/

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu