reklama

Sedem spôsobov ako zabiť manželku

Ak existuje manželstvo bez lásky, potom musí existovať aj láska bez manželstva.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
Obrázok blogu

Ešte raz som si prečítala tú vetu. Potom som pozrela von oknom, ale nič som za ním nevidela. Bola noc.
V určitom momente som začala intenzívne vnímať tikot hodín, ktoré viseli na stene za mojim chrbtom. Tik-pauza-tak-pauza-tik... Zdalo sa mi, akoby sekundová ručička nemerala dobu, ktorá už ubehla, ale čas, ktorý mi zostáva.

Ešte by som mala vysvetliť, ako som sa ocitla v mužovej pracovni.
Po pätnástich rokoch manželstva, vychovaní dvoch synov a splatení hypotéky, vďaka ktorej si pár bankových úradníkov mohlo dovoliť exotickú dovolenku, konečne prišiel rad na nás. Aby sme otvorili atlas a ukázali prstom na ľubovoľnom mieste, na ľubovoľnej strane.
Nechala som to na muža.
Zažmúril oči a... ukázal na Irán.
- Vraj sú to celkom príjemní ľudia,- bránil sa.
- Myslíš pred tým, ako niekoho ukameňujú alebo až potom?
Takže sme ešte raz zatočili atlasom a prstom som prikryla dve machule uprostred mora.
- Nový Zéland? To bude drahé, - ani sa len nesnažil predstierať vzrušenie. Ale potom kdesi vyčítal, že to je tá krajina, kde sa točil Pán prsteňov. Keby som si to neskôr rozmyslela a chcela ísť, ja neviem, napríklad na Kubu, nemám šancu. Neprehovorila by som ho.
Ostávalo už len nasporiť 50 tis. korún. (Na eurá si to prerátajte sami, ale ani v eurách by tá dovolenka nebola lacnejšia.)
Manžel je novinár. To znamená, že keď sa chcem v noci zabaviť, musím vyhodiť poistky. Článok, ktorý má rozpísaný, sa neuloží, on chvíľu kľaje ako pohan a potom len mávne rukou a už je pri mne v posteli.
Ale teraz bolo treba pracovať, zarobiť na dovolenku. Takže som poistky nechala poistkami, nech manžel môže písať do rána. Celá domácnosť ostala na mne. Nie že by som to nezvládala. Ale bolo mi smutno. Zavolala som k nám moju mamu.
Podozrievavá svokra, žena, ktorá ku šťastiu potrebuje odtárať sa na druhý koniec sveta. A ešte aj ten tlačový zákon. Mne by z toho preskočilo. Takže som nemala nič proti, keď manžel oznámil, že dnes večer pôjde s kolegami piť do mesta. Povedala som si, že mu aspoň poriadim v pracovni. No a potom som našla na stole ten rukopis. Sedem spôsobov ako zabiť manželku tak, aby si to ani nevšimla. Približne osemdesiat strán textu, ktoré začínajú tým hlúpym výrokom o láske bez manželstva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Posadila som sa do kresla v rohu miestnosti. Po zemi boli porozhadzované noviny. Vo vzduchu nedokončené vety a nezrozumiteľné preklepy. Pod kreslom som nahmatala krabičku cigariet. Jednu som si strčila do úst. Ale nemala som si ju čím pripáliť. Tak som ju len držala v puse a vychutnávala vôňu tabaku. Pustila som sa do čítania.
Knihu tvorilo sedem poviedok, v ktorých sa akýsi muž z neznámeho dôvodu pokúšal pomôcť svojej manželke na druhý svet. Asi kvôli nízkemu sebavedomiu a chatrnej telesnej konštrukcii ju nebol schopný normálne zaškrtiť a radšej vymýšľal prostoduché konšpirácie, vďaka ktorým by zmizla z jeho života takpovediac sama.
Aj oni plánovali dovolenku v krajine, kam cesta trvá skoro dlhšie ako samotný pobyt. Mužovi napadlo, že by mohol manželke strčiť do topánky nožničky na nechty. Ešte na letisku by ju zatkli a obvinili z plánovania teroristického útoku. Čakal, že jeho žena by sa akiste prepadla od hanby. Nie preto, že ju pristihli. Ale kvôli tomu, že ich známi by si pomysleli, aká nedôsledná je a nedokáže nič poriadne naplánovať.
Tento plán sa realizácie nedočkal. Jednej noci, už ležali v posteli, si žena všimla, že si nevyčistil zuby dentálnou niťou. Pravdepodobnosť toho, že by si nevšimla nožničky vo vlastnej topánke, bola menšia ako nezadaná zlomková čiara. Ďalší spôsob rafinovanej vraždy videl muž v častejšom opakovaní vety, na ktorú je alergická každá žena a reakcia prekonáva astmatický záchvat. „Si presne ako tvoja mama,“ aspoň trikrát denne malo podľa hlavnej postavy knihy priviesť manželku do cvokárne. Lenže, keď žena zahlásila:
- Tak potom ti nebude vadiť, keď k nám mama na týždeň dva príde a ja pôjdem do kúpeľov, - muž pochopil, že by bol prvý, kto by začal uvažovať nad samovraždou.
Neschopnosť hlavnej postavy ma natoľko vytočila, že som zašla do kuchyne a nad plynovým sporákom si pripálila od slín premočenú camelku.
Pavučina v rohu nad oknom a tá nekompromisná sekundová ručička (tik-pauza-tak) ma prinútili, aby som preskočila štyridsať strán a prešla na poslednú kapitolu. Začínala citátom („Fajn, ženy možno predstierajú orgazmus. Ale muži dokážu predstierať celý vzťah.“ Sharon Stone), takže som začala pochybovať, či knihu napísal môj manžel, alebo Michal Viewegh.
Muž sa v kapitole vrátil k myšlienke zakomponovať vraždu manželky do dovolenkových plánov. Súhlasil s trojhviezdičkovým hotelom sto metrov od pláže. Plnou penziou aj novými letnými šatami pre svoju ženu od vychyteného mladého módneho návrhára, ktorého meno pripomínalo jogurt. Ale keď malo prísť na lámanie chleba, čiže platenie, manželku chcel šokovať faktúrou za tlač knihy, ktorú písal po večeroch. Očakával, že keď manželka zistí, na čo minul ich úspory, trafí ju šľak. Veľmi sa spoliehal na šľakovu mušku. A šokový efekt intímností z ich života, ktoré v knihe nezabudol spomenúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Buch! Z čítania ma vyrušilo silné tresknutie odkiaľsi zo skrine. Vrátila som rukopis na stôl a išla sa pozrieť, čo to bolo. Otvorila som skriňu. Nebol v nej vzorný poriadok, ani obesenec, ani duch s kovadlinou namiesto hlavy. Skriňa bola zaprataná stovkami kníh. Vlastne, jednou knihou a jej papierovými klonmi. Jedna polica sa pre tú ťaživú situáciu slovenskej literatúry zrútila o poschodie nižšie. Preto ten buchot.
Všetky knihy boli zabalené v igelite po dvadsiatich kusoch, každá s rovnakým názvom: Sedem spôsobov, ako zabiť... V tiráži chýbal názov vydavateľa. Vydavateľom bol autor sám.
Ani som nehľadala faktúru. Muselo to stáť pár tisíc eur.
Spomenula som si na Nový Zéland. Pocítila som veľkú zlosť, po ktorej nasledovala absolútna bezmocnosť.
Zrazu som mala v ústach hrozné sucho. Chcela som ísť do kuchyne napiť sa vody, ale akoby mi ochrnula pravá polovica tela.
S tými hodinami som sa nemýlila.
Tik-pauza-tak-pauza-pauza. Pauza. Tma.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poznámka: Samozrejme, že celý príbeh je vymyslený. Nie som ženatý (zatiaľ), ani žena (nenechajte sa zmýliť priezviskom).
No je pravda, že som vydal knihu. Má názov Coffee stories alebo Deň ako každý iný a tvorí ju 9 poviedok, z ktorých väčšina sa už objavila na tomto blogu. Moja vďaka patrí najmä Danovi Hevierovi (za povzbudivé slová), Katke Czikorovej z CoffeeandTv (za grafickú úpravu a skvelý prístup) a všetkým tým, ktorí mi boli inšpiráciou (v dobrom aj v zlom).
Kto by si chcel knihu kúpiť, môže tak urobiť v kníhkupectve Artforum, v kaviarni Café Chocolate na Tomášikovej 23 v Bratislave a čo nevidieť aj v kaviarni Café Vienna na námestí SNP v tej istej dedine. Vašu kritiku si rád prečítam na stránke skupiny fanúšikov knihy na Facebooku alebo hoc aj na tomto blogu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Súťaž: kto mi prvý napíše, kto je autorom citátu z úvodu tohto blogu, má u mňa jednu knihu grátis. Správna odpoveď je očakávaná na adrese coffee.stories@hotmail.com, prípadne cez odkazovač na tejto stránke. Nezabudnite na adresu.

Aktualizácia: akýsi Janči z Pezinka mi ako prvý napísal, že autorom výroku je akýsi Benjamin Franklin (ten neviem odkiaľ je). Dobre napísal. Takže Jačnimu knihu posielam a ostatným ďakujem za zapojenie sa do súťaže.

Tik-pauza-tak-pauza-pauza-pauza-koniec.

(foto v perexe: Ján Hronský/Žltý Dodo – Plážová revolta)

Paľo SIBYLA

Paľo SIBYLA

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Vyrastal v Hriňovej, žije v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená(my) life /zo života motýľov/coffee stories /poviedky?/müsli /krátke zamüslenia/

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu